Blog

Tu je opäť Suzanne, tentokrát vám na svojom blogu poviem niečo o svojich cestách na severe Európy. Je to už pár rokov, či sme von z výšky a moji celý náš ročník je dnes roztrúsený po celom svete. Najviac mi dnes chýba Mia, ktorá sa s priateľom presťahovala do Nórska. Spolu sme s Luckou tvorili skvelú trojku, moc mi chýbajú tie študentské časy. Už som za ňou v Stavangeri pár krát bola, vždy sa teším na našu babskú jazdu. Je to však smutné, že sa teraz vidíme tak málo, no minimálne sme v kontakte cez internet.

Mia si inak Nórsko celkom pochvaľuje – možno až na to, že je tam všetko pekne drahé. Vraj na tú zimu a tmu sa dá zvyknúť..no skôr by som povedala, že ju hreje láska pri srdci. Keď som za ňou bola, krajina sa mi páčila – no asi len ako turistovi. Asi by som tam nechcela žiť. Spolu sme prešli niektoré krásne miesta krajiny – najmä tie úchvatné fjordy. Hlavne na jar, keď sa všetko začína zelenať je nórska príroda tak nádherná. Tento rok si pre nás Mia pripravila malé prekvapenie. Keďže v Nórsku je strašná móda chodiť na dovolenku na Island, navrhla nám, že by sme sa tento krát vybrali na výlet práve tam. Bolo mi od začiatku jasné, že to nebude lacná záležitosť, no táto krajina ma celkom lákala. Preto sme si ubytovanie zabookovali cez slovenskú stránku casamundo, čo vyšlo určite lacnejšie ako cez nejakú nórsku cestovku. Vybrali sme si malý rekreačný domček v mestečku Borgarnes. Zdá sa, že tohtoročná jar nebude až taká nudná...

Tradične sme za Miou prileteli do Stavangeru a po dvoch dňoch na to sme mali letenku do Reykjavíku. Po tom nás čakal presun do nášho cieľa – Borgarnes. Už pri ceste cez ostrov sme nevychádzali z úžasu. Boli sme v náručí hôr, na druhej strane more...a keďže bola zase krásne jar, všetko hralo farbami. Nórsko je nádherné, no Island bol zase o niečom inom. Ani sme nestíhali robiť fotky. Borgarnes má skutočne unikátnu polohu na polostrovčeku na brehu hlbokého fjordu. Na záliv je z mesta nádherný pohľad a z pevniny je obkolesený horami. Náš domček ležal tak trochu na okraji mesta, takže sme tam mali celkom súkromie. Tu sme strávili sedem dní, počas ktorých sme sa vybrali objavovať západný Island.

Najprv sme sa pustili samozrejme do hôr. Túry na susednom polostrove nám veľmi pripomínali Nórsko – hlavne keď sme sa zadívali na more. Originálnou je aj blízke mestečko Mýrar, kde bol roztomilý kostol. Veľa ľudí sa tam chodí pozrieť na hrobku akéhosi známeho vikinga. (story mi nejak ušla).

Lahôdkou bola návšteva národného parku Thingvellir. To je jedno z najznámejších miest na ostrove. Totiž, okrem toho, že sa tu dajú celý deň robiť skvelé túry, sa tu nachádza aj...